Vyjednávanie kolektívnej zmluvy v dobrej viere

Slovenská legislatíva, konkrétne zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní explicitne nestanovuje povinnosť účastníkov kolektívneho vyjednávania rokovať v dobrej viere. Ide ale o základný predpoklad pre úspešné kolektívne vyjednávanie a dosiahnutie kolektívnej zmluvy medzi odborovou organizáciou a zamestnávateľom.

Medzinárodná organizácia práce (agentúra Organizácie Spojených Národov) v Dohovore o podpore kolektívneho vyjednávania č. 154 zadefinovala, že zachovanie princípu dobre viery v kolektívnom vyjednávaní je rozhodujúci pre efektívne kolektívne vyjednávanie a dosiahnutie jeho primárneho účelu, ktorým je podpora a rozvoj pracovnoprávnych vzťahov.[1]

Vyjednávanie v dobrej viere predpokladá skutočné a trvalé úsilie dosiahnuť dohodu, s konštruktívnym prístupom, bez zbytočných prieťahov. Zároveň je predpokladom rešpektovanie a dodržiavanie dohodnutých podmienok.

V určitých krajinách je požiadavka na vyjednávanie v dobrej viere legislatívne alebo metodicky podložená a štáty definujú, aký prístup očakávajú od zamestnávateľom a odborových organizácií, respektíve čo považujú za nekalú vyjednávaciu praktiku v rámci kolektívneho vyjednávania.

V iných krajinách naproti tomu legislatíva na zásadu dobrej viery neodkazuje, čoho je Slovenská republika príkladom, ale podporuje ju napríklad legislatívnou požiadavkou na vzájomné poskytovanie si informácií, povinnosťou spolu rokovať alebo poskytovať si ďalšiu požadovanú súčinnosť.

„Zmluvné strany sú povinné spolu rokovať a poskytovať si ďalšiu požadovanú súčinnosť, ak nebude v rozpore s ich oprávnenými záujmami.“[2]

Porušenie princípu dobrej viery v kolektívnom vyjednávaní

Nižšie uvádzame príklady konania, ktoré inklinuje vyjednávanie v rozpore s dobrou vierou:

– odmietnutie stretnutia v primeranom čase alebo intervale za účelom kolektívneho vyjednávania;

– formalistické, povrchné alebo čiastočné vyjednávanie;

– odmietnutie poskytnutia podstatných informácií;

– odmietnutie podpísať dojednanú kolektívnu zmluvu;

– jednostranné pozmenenie dohodnutých podmienok;

– rokovanie s inou ako oprávnenou osobou na vyjednávanie;

– vyjednávanie zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore so zákonom alebo inými dohodami;

– vypovedanie alebo iné zrušenie kolektívnej zmluvy bez návrhu na dojednanie novej kolektívnej zmluvy.

 

[1] https://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/—ed_dialogue/—dialogue/documents/publication/wcms_172186.pdf

[2] § 8 ods. 3 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní