Podniková kolektívna zmluva
Zákon o kolektívnom vyjednávaní rozlišuje podnikové kolektívne zmluvy a kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. Podniková kolektívna zmluva klasickou kolektívnou zmluvou a je dojednaná a uzatváraná vždy pre jedného zamestnávateľa.
„Podniková kolektívna zmluva je uzavretá medzi príslušným odborovým orgánom alebo príslušnými odborovými orgánmi a zamestnávateľom, ktorý je aj služobný úrad.“[1]
Prioritným cieľom podnikovej kolektívnej zmluvy je podpora sociálneho dialógu a dosiahnutie a udržanie sociálneho mieru u zamestnávateľa. Ako taká má zlepšovať pracovné, sociálne a životné podmienky zamestnancov.
Právna povaha podnikovej kolektívnej zmluvy
Podniková kolektívna zmluva je dvojstranným právnym úkonom medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou alebo odborovými organizáciami, reprezentujúcimi zamestnancov daného zamestnávateľa.
Na strane zamestnávateľa preto v rámci podnikovej kolektívnej zmluvy musí figurovať výlučne jeden zamestnávateľ. V prípade záujmu o uzavretie kolektívnej zmluvy zo strany viacerých prepojených zamestnávateľov by muselo dôjsť buď k uzatvoreniu viacerých samostatných podnikových kolektívnych zmlúv alebo k uzatvoreniu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.
Dojednané ustanovenia podnikovej kolektívnej zmluvy majú jednak normatívnu povahu, a teda vyplývajú z nej práva a povinnosti voči zamestnávateľovi nielen odborovo organizovaným zamestnancom, ale všetkým zamestnancom zamestnaných v podniku. Podniková kolektívna zmluva má aj záväzkovú povahu, a to najmä v rámci ustanovení s procesnou povahou, ktoré upravujú vzťah zamestnávateľa a odborovej organizácie.
Zverejňovanie podnikovej kolektívnej zmluvy
Zákon o kolektívnom vyjednávaní ukladá povinnosť odborom, aj zamestnávateľovi, sprístupniť znenie dosiahnutej kolektívnej zmluvy a oboznámiť o nej každého zamestnávateľa. Na druhej strane v rámci neštátnych zamestnávateľov nemožno predošlú povinnosť zamestnávateľa a odborov stotožňovať s povinnosťami vyplývajúcimi zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V konečnom dôsledku podniková kolektívna zmluvy je súkromnoprávnym inštitútom, ktorého prípadné zverejnenie je na vôli zmluvných strán.
Výnimkou sú zamestnávatelia, definovaní ako povinné osoby podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podniková kolektívna zmluva by v týchto prípadoch nikdy nenadobudla účinnosť bez riadneho zverejnenia.
Podniková kolektívna zmluva je základným nástrojom zamestnávateľa a zamestnancov na zvyšovanie kvality zamestnávania. To by sa malo premietnuť nielen do zvyšovania produktivity, ale aj v dosahovaní lepších hospodárskych výsledkov.
[1] ust. § 2 ods. 3 písm. a) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov
