Pokrytie kolektívnym vyjednávaním
Európska únia prijala Smernicu[1] Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 z 19. októbra 2022 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii s cieľom, okrem iného, usilovať sa o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na sociálnom trhovom hospodárstve s vysokou konkurencieschopnosťou zameranom na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku. To všetko aj za pomoci podpory pokrytia kolektívnym vyjednávaním. Prihliada sa pritom na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti a záruku primeranej sociálnej ochrany s bojom proti sociálnemu vylúčeniu.
Smernica je v súlade so Zmluvou o fungovaní EÚ, Zmluvou o EÚ, Chartou základných práv EÚ a zároveň má byť reflexiou záväzkov stanovených v Agende 2030[2].
„Pracovníci a zamestnávatelia alebo ich príslušné organizácie majú v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou právo vyjednávať a uzatvárať kolektívne zmluvy na zodpovedajúcich úrovniach a v prípade konfliktu záujmov uskutočniť kolektívne akcie na ochranu svojich záujmov vrátane štrajku.“[3]
Smernica v neposlednom rade reflektuje na Rozhodnutie Rady (EÚ) 2020/1512 z 13. októbra 2020 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov, podľa ktorého by „členské štáty s ohľadom na stanovovanie miezd mali podporovať sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie. Členské štáty a sociálni partneri by rešpektujúc vnútroštátne postupy a autonómiu sociálnych partnerov mali zabezpečiť, aby všetci pracovníci mali primerané a spravodlivé mzdy prostredníctvom priameho alebo nepriameho využívania kolektívnych zmlúv alebo primeraných zákonných minimálnych miezd, a to s ohľadom na ich vplyv na konkurencieschopnosť, vytváranie pracovných miest a chudobu pracujúcich.“
Európska únia vidí narušenie tradičných štruktúr kolektívneho vyjednávania v posledných desaťročiach, najmä v dôsledku štrukturálnych posunov v hospodárstve smerom k odvetviam s menším odborárskym zastúpením a poklesu členstva v odborových organizáciách. To považuje za dôsledok protiodborových praktík a nárastu neistých a atypických foriem práce. EÚ považuje kolektívne vyjednávanie za základný prvok na dosiahnutie primeranej ochrany formou minimálnej mzdy a preto ho treba podporovať a posilňovať.
Smernica diferencuje medzi krajinami, ktoré majú zavedený systém legislatívnej garancie minimálnej mzdy, kam patrí aj Slovensko a krajinami, kde je minimálna mzda chránená výlučne vyjednanými kolektívnymi zmluvami. Práve v druhom prípade je vidno značnú miera pokrytia kolektívnymi zmluvami a vysokou mierou členstva v združeniach zamestnávateľov a v odborových zväzoch.
V kontexte zmenšujúceho sa pokrytia kolektívnym vyjednávaním je nevyhnutné, aby členské štáty podporovali kolektívne vyjednávanie, uľahčovali výkon práva na kolektívne vyjednávanie o stanovovaní miezd a tým zlepšili stanovovanie miezd prostredníctvom kolektívnych zmlúv s cieľom zlepšiť ochranu pracovníkov formou minimálnej mzdy. Členské štáty s malým podielom zamestnancov s nízkymi mzdami majú mieru pokrytia kolektívnym vyjednávaním nad 80 %. Podobne aj väčšina členských štátov s vysokými úrovňami minimálnych miezd v pomere k priemernej mzde má pokrytie kolektívnym vyjednávaním nad 80 %.
Kolektívne vyjednávanie ako nástroj na zvyšovanie minimálnych miezd
Každý členský štát s mierou pokrytia kolektívnym vyjednávaním pod 80 % by preto mal prijať opatrenia s cieľom zlepšiť takéto kolektívne vyjednávanie a mal by poskytnúť rámec základných podmienok pre kolektívne vyjednávanie a vypracovať akčný plán na podporu kolektívneho vyjednávania s cieľom postupne zvýšiť mieru pokrytia kolektívnym vyjednávaním. Pritom musí byť zabezpečená autonómia sociálnych partnerov, čo nesmie viesť k povinnosti uzatvárať kolektívne zmluvy.
Podľa dostupných údajov z roku 2019 je slovenský pracovný trh pokrytý kolektívnymi zmluvami približne na úrovni 26 %[4], čo je hlboko pod ideálom definovaným Európskou úniou.
Definícia základných pojmov
EÚ pre zjednotenie pojmov pre účely Smernice definuje základné pojmy:
Kolektívne vyjednávanie sú všetky rokovania, ktoré prebiehajú podľa vnútroštátneho práva a praxe v každom členskom štáte medzi zamestnávateľom, skupinou zamestnávateľov alebo jednou alebo viacerými organizáciami zamestnávateľov na jednej strane a jedným alebo viacerými odborovými zväzmi na strane druhej s cieľom vymedziť pracovné podmienky a podmienky zamestnania;
Kolektívna zmluva je písomná dohoda o ustanoveniach týkajúcich sa pracovných podmienok a podmienok zamestnávania, ktorú uzatvorili sociálni partneri, ktorí sú spôsobilí vyjednávať v mene pracovníkov alebo zamestnávateľov podľa vnútroštátneho práva a praxe, vrátane kolektívnych zmlúv, ktoré boli vyhlásené ako všeobecne uplatniteľné;
Pokrytie kolektívnym vyjednávaním je podiel pracovníkov na vnútroštátnej úrovni, na ktorých sa vzťahuje kolektívna zmluva, vypočítaný ako pomer počtu pracovníkov, na ktorých sa vzťahujú kolektívne zmluvy, k počtu pracovníkov, ktorých pracovné podmienky môžu byť upravené kolektívnymi zmluvami v súlade s vnútroštátnym právom a praxou.
Podpora kolektívneho vyjednávania o stanovení miezd
Aj keď sa kolektívne vyjednávanie a obsah kolektívnej zmluvy nezužuje iba na otázku stanovenia minimálnych miezd, Smernica v rámci svojho zamerania konkrétne odporúčania obmedzuje iba na odporúčania na podporu kolektívneho vyjednávania o stanovení miezd.
EÚ s cieľom rozšíriť pokrytie kolektívnym vyjednávaním a uľahčiť výkon práva na kolektívne vyjednávanie o stanovení miezd, odporúča členským štátom:
- podporovať budovanie a posilňovanie schopnosti sociálnych partnerov zapájať sa do kolektívneho vyjednávania o stanovovaní miezd, najmä na odvetvovej alebo medziodvetvovej úrovni;
- podporovať konštruktívne, zmysluplné a fundované rokovania o mzdách medzi sociálnymi partnermi za rovnakých podmienok, v rámci ktorých majú obe strany prístup k príslušným informáciám, aby mohli vykonávať svoje funkcie v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním o stanovovaní miezd;
- prijímať vhodné opatrenia na ochranu výkonu práva na kolektívne vyjednávanie o stanovovaní miezd a na ochranu pracovníkov a zástupcov odborových zväzov pred činmi, ktoré ich diskriminujú v súvislosti s ich zamestnaním na základe účasti alebo záujmu o účasť na kolektívnom vyjednávaní o stanovovaní miezd;
- na účely podpory kolektívneho vyjednávania o stanovovaní miezd prijímať vhodné opatrenia na ochranu odborových zväzov a organizácií zamestnávateľov, ktoré sa zúčastňujú na kolektívnom vyjednávaní alebo sa na ňom chcú zúčastniť, pred akýmkoľvek vzájomným zasahovaním alebo zasahovaním zástupcov alebo členov druhej strany do ich zriaďovania, fungovania alebo správy.
[1] https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=uriserv%3AOJ.L_.2022.275.01.0033.01.SLK&toc=OJ%3AL%3A2022%3A275%3AFULL
[2] https://sdgs.un.org/2030agenda
[3] Článok 28 Charty základných práv EÚ
[4] https://epracaonline.sk/novinky-v-zakonniku-prace-kolektivne-zmluvy/
