štrajk

Štrajk v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy

Právo na štrajk je zaručené Článkom 37 ods. 4 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava“), podľa ktorého „Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov.“

Osobitným predpisom, ktorý upravuje výkon práva na štrajk v prípade sporov o uzavretie kolektívnej zmluvy je zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o kolektívnom vyjednávaní“).

Iný osobitný predpis v podmienkach práva SR pre výkon práva na kolektívnu akciu v kontexte inom ako kolektívne vyjednávanie neexistuje. Neexistencia takéhoto osobitného predpisu ale neobmedzuje ústavné právo na štrajk. Právna teória teda rozlišuje dva typy štrajkov, štrajk o uzavretie kolektívnej zmluvy podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní a štrajk podľa Ústavy ako širší pojem, kam okrem štrajku pri kolektívnom vyjednávaní patria aj iné dôvody na štrajk.

Právo na štrajk – na kolektívnu akciu je  nielen ústavným právom občanov Slovenskej republiky, ale je priznané aj ako základné právo v súlade s medzinárodnými záväzkami SR.

Štrajk podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní

Podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní sa štrajkom rozumie čiastočné alebo úplné prerušenie práce zamestnancami. Protipólom štrajku je výluka, čo predstavuje čiastočné alebo úplné zastavenie práce zamestnávateľom. Štrajk má slúžiť ako krajný prostriedok v rámci kolektívneho vyjednávania.

Základným predpokladom štrajku v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy je (a) neúspešné konanie pred sprostredkovateľom a (b) neiniciovanie konania pred rozhodcom stranami kolektívneho sporu. Zákon o kolektívnom vyjednávaní vylučuje možnosť štrajku v prípade sporu o plnenie záväzkov kolektívnej zmluvy.

Vyhlásenie štrajku

Štrajk podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní môže vyhlásiť výlučne príslušný odborový orgán odborovej organizácie.

Pred rozhodnutím o vyhlásení štrajku musí odborová organizácia disponovať súhlasom nadpolovičnej väčšiny zamestnancov zúčastnených na hlasovaní o štrajku, ktorých sa má kolektívna zmluva týkať. Hlasovania sa pritom musí zúčastniť aspoň nadpolovičná väčšina zamestnancov.

hlasovaní musí byť vyhotovená zápisnica, ktorú spolu s dokumentáciou o výsledkoch hlasovania o štrajku uchováva odborový orgán po dobu troch rokov. Odborová organizácia môže prijať vnútorný predpis – štrajkový poriadok, ktorý bude upravovať podrobnosti o príprave a priebehu hlasovania o štrajku.

Príslušný odborový orgán má povinnosť písomne oznámiť zamestnávateľovi najmenej tri pracovné dni pred začatím štrajku (a) deň začatia štrajku, (b) dôvody a ciele štrajku a (c) menný zoznam zástupcov príslušného odborového orgánu, ktorí sú oprávnení zastupovať účastníkov štrajku.

Najmenej dva pracovné dni pred začatím štrajku príslušný odborový orgán poskytne písomne zamestnávateľovi informácie vo vzťahu k štrajku, ktoré sú mu známe a ktoré pomôžu zamestnávateľovi zaviesť rozvrhy práce na zabezpečenie nevyhnutných činností a nevyhnutných služieb počas štrajku; nevyhnutné činnosti a nevyhnutné služby sú také činnosti a služby, ktorých prerušením alebo zastavením dochádza k ohrozeniu života a zdravia zamestnancov alebo iných osôb a ku škode na tých strojoch, zariadeniach a prístrojoch, ktorých povaha a účel neumožňuje, aby ich prevádzka bola prerušená alebo zastavená počas štrajku.

Zároveň je príslušný odborový orgán, ktorý rozhodol o začatí štrajku, povinný poskytnúť zamestnávateľovi nevyhnutnú súčinnosť po celú dobu trvania štrajku pri zabezpečení ochrany zariadení pred poškodením, stratou, zničením alebo zneužitím a pri zabezpečení nevyhnutnej činnosti a prevádzke zariadení, pri ktorých to vyžaduje ich charakter alebo účel s ohľadom na bezpečnosť a ochranu zdravia alebo možnosť vzniku škody na týchto zariadeniach.

Solidárny štrajk

Solidárnym štrajkom sa rozumie štrajk na podporu požiadaviek zamestnancov štrajkujúcich v spore o uzavretie inej kolektívnej zmluvy. Podstatou a jednou zo základných podmienok vyhlásenia solidárneho štrajku je hospodárska nadväznosť činnosti solidárnych štrajkujúcich na činnosť štrajkujúcich, ktorá má potenciál ovplyvniť priebeh alebo výsledok štrajku zamestnancov.

Pre možnosť vyhlásenia solidárneho štrajku zákon o kolektívnom vyjednávaní obligatórne nevyžaduje predošlé neúspešné konanie pred sprostredkovateľom.

Podmienky pre vyhlásenie štrajku sa primerane vzťahujú aj na vyhlásenie solidárneho štrajku.

Nezákonný štrajk

Nezákonný podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní je štrajk

  1. ktorému nepredchádzalo konanie pred sprostredkovateľom (§ 11 a 12); to neplatí v prípade solidárneho štrajku (§ 16 ods. 3),
  2. ktorý bol vyhlásený alebo pokračuje po začatí konania pred rozhodcom (§ 13 a 14) alebo po uzavretí kolektívnej zmluvy,
  3. ktorý nebol vyhlásený alebo sa nezačal za podmienok ustanovených v § 17,
  4. vyhlásený alebo začatý z iných dôvodov, než sú uvedené v § 16,
  5. solidárny, pokiaľ zamestnávateľ účastníkov tohto štrajku najmä s ohľadom na hospodársku nadväznosť nemôže ovplyvniť priebeh alebo výsledok štrajku zamestnancov, na podporu ktorých požiadaviek je solidárny štrajk vyhlásený,
  6. v prípade brannej pohotovosti štátu a v čase mimoriadnych opatrení,6)
  7. zamestnancov zdravotníckych zariadení alebo zariadení sociálnych služieb, pokiaľ by ich účasťou na štrajku došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov,
  8. zamestnancov pri obsluhe zariadení jadrových elektrární, zariadení so štiepnym materiálom a zariadení ropovodov alebo plynovodov,
  9. sudcov, prokurátorov, príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, príslušníkov a zamestnancov hasičských zborov a záchranných zborov a zamestnancov pri riadení a zabezpečovaní letovej prevádzky,
  10. zamestnancov zabezpečujúcich telekomunikačnú prevádzku a zamestnancov obsluhujúcich a prevádzkujúcich verejné vodovody, ak by ich účasťou na štrajku došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov,
  11. zamestnancov, ktorí pracujú v oblastiach postihnutých živelnými udalosťami, v ktorých boli príslušnými štátnymi orgánmi vyhlásené mimoriadne opatrenia.

Nezákonným podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní je aj štrajk štátnych zamestnancov vymenovaných za predstavených a štátnych zamestnancov, ktorí plnia služobné úlohy bezprostredne na ochranu života a zdravia, ak by ich účasť na štrajku ohrozila život alebo zdravie obyvateľstva.

Pracovnoprávne nároky

Zamestnancovi účastnému na štrajku neprislúcha v dobe účasti na štrajku mzda ani náhrada mzdy. Za účastníka štrajku sa po celú dobu jeho trvania považuje zamestnanec, ktorý s ním súhlasil. Zamestnanec, ktorý sa k štrajku pripojil, sa za jeho účastníka považuje odo dňa pripojenia sa k štrajku.

V prípade zákonného štrajku, resp. až do momentu právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa účasť na štrajku posudzuje ako ospravedlnená neprítomnosť v zamestnaní. V opačnom prípade pôjde o neospravedlnenú neprítomnosť v zamestnaní.

Zákonnosť, resp. nezákonnosť štrajku má okrem pracovnoprávnych nárokov vplyv aj na sociálne poistenie. V oboch prípadoch neplatí ani zamestnanec, ani zamestnávateľ jednotlivé odvody do Sociálnej poisťovne.

V prípade zákonného štrajku sa poistenie neprerušuje. V prípade právoplatného rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa ale nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti prerušuje a zamestnávateľ má povinnosť toto prerušenie Sociálnej poisťovni oznámiť. Zamestnanec má možnosť poistné na dôchodkové poistenie dodatočne doplatiť.

Ukončenie štrajku

Štrajk je ukončený, ak o tom rozhodol odborový orgán, ktorý štrajk vyhlásil alebo rozhodol o jeho začatí. Ukončenie štrajku musí príslušný odborový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámiť zamestnávateľovi.

Komentáre sú vypnuté.